Vyskúšali sme všetkých 7 oficiálnych ciest na vrchol a vytvorili špeciálnu trasu s desiatkami vylepšení pre náš tatranský národ. Máte istotu najvyššej kvality. Poďte s nami na strechu Afriky!
1. deň:
Odlet na rovník, priamo pod Kilimandžáro. Cestu pripravil riaditeľ CK, lekár a amatérsky športovec Ľuboš Fellner po tom, čo sa jeho brat rok predtým otočil 160 metrov pod vrcholom. CK vstúpilo do organizácie KPAP (Kilimanjaro Porters Assistans Project) ako prvá firma na Slovensku a v Čechách. Našim partnerom na kopci je Top firma, ktorá nepredáva bežne cez internet a jej jediná činnosť sú výstupy na Kilimandžáro. Na trase sme urobili desiatky „drobných“ zlepšení. Ľuboš pripravil a Náš cieľ je jasný – dostať Vás hore!
Pre zdatných je možnosť odfotiť sa na troch vrchoch Kilimandžára, so všetkými troma tabuľami "Kilimanjaro congratulations" čo je taktiež CK originálnym nápadom.
2. deň:
Prílet na Kilimanjaro International Airport pod najvyššou horou Afriky. Karibu Afrika - Vitajte v Afrike! Vítajú nás naši sprievodcovia, naložia nám batožinu a vy počas transferu do mesta Arusha obdivujete nádhernú rovníkovú Afriku. Plantáže kávy, banánov a nádherné stromy žakaranda. Ubytovanie sa v slušnom a bezpečnom hoteli, kde si aj necháme „lietadlové“ veci – poznáme riaditeľa hotela a vieme, že nám nič nezmizne. Oddych po prílete a pred nasledujúcimi dňami.
Skontrolujeme si výstroj, uistíme sa, že sme nič nezabudli a čo nám chýba si požičiame z požičovne, ktorú máme práve tu v Arushi. Predvýstupovému briefingu venujeme značnú pozornosť, nič nie je odfláknuté a myslíme skutočne na detaily. Kvalitná večera a naša prvá africká noc plná očakávaní, veď už ráno ideme na Kili.
Čo nás čaká? Na Kili vedie množstvo ciest, ale len jedna spĺňa CK parametre. Je dostatočne dlhá nato, aby prebehla kvalitná aklimatizácia keďže zdravie je vždy prvoradé. Lepšia aklimatizácia väčšia šanca na úspech. V horách hrá rolu každých 24 hodín. Našim cieľom je dostať Vás na vrchol. Počas výstupu budeme takmer sami, len CK klienti a hora s menom Kilimandžáro. Prvé dva dni dokonca uvidíme množstvo divých afrických zvierat a aj v tomto spočíva čaro Lemosho route. Postupne vyjdeme vyššie a vyššie až tam kde chodievajú spávať africké oblaky. Najkrajší a najstarší kontinent budeme mať pod sebou. Malý detail, ale veľmi podstatný aj pre bezpečnosť a zážitok.
3. deň:
Po kvalitných kontinentálnych raňajkách s čerstvými tropickými džúsmi a čerstvým ovocím nasadáme do našich áut a vyrážame pod kopec. Civilné šaty a kufre si necháme v našom hoteli v Arushi a táto služba je bezplatná.
Transfer na bránu parku Londorossi, vstupné náležitosti, váženie batožiny a krátky transfer na miesto nástupu na chodník Lemosho smerom na Glades (2100m.n.m.). V krátkych rukávoch prechádzame pralesom plným škriekajúcich opíc. Z hotela vyrážame skoro ráno, treking je dnes krátky, ale aj tak prídeme tesne pred zotmením. Kemp Mti Mkubwa sa nachádza vo výške 2780 m. Všade okolo je hustý les. Naši nosiči rozbalia naše kvalitné stany (máme najkvalitnejšie dvojvrstvové nepremokavé stany s predsienkou.) Stany sú pre 3 osoby, ale my sme v stanoch dvaja.
Rozpis dňa: Prevýšenie: 1400m – 2100 m autobusom
Prevýšenie: 2100 m – 2780 m peši
Dĺžka treku: 7 km
Čas treku: 3 h
Nocľah: Mti Mkubwa campsite
4. deň:
V zdravom tele zdravý duch jednoducho platí a my si precvičujeme svoje telo na neuveriteľne čistom vzduchu. Konečne ideme naplno. Stále ide o výstup, počas ktorého takmer nikoho nestretnete, prechádzame cez džungľu, chodník je strmší, po obede vychádzame z lesa a prechádzame oblasťou vresovca stromovitého a vysokých tráv. Prejdeme cez chrbát Shira a mierne zostúpime na náhornú planinu Shira do nášho kempu. Odtiaľto sa nám naskytne jedinečný pohľad na vrch Kibo.
Rozpis trekingu: Prevýšenie: 2780 m - 3500 m (+750m)
Dĺžka treku: 8 km
Čas treku: 6 h
Nocľah: Shira plateau campsite
5. deň:
Dnes nastáva veľká zmena a základ našej aklimatizácie. Celý deň budeme prechádzať miernym terénom, prakticky po rovine a objavovať krásy náhornej planiny Shira, ktorá je jednou z najvyšších na svete. Jednoduchý ale dlhší trek smerom na východ k ľadovcovému vrcholu Kibo. Chodník nás cez močaristú krajinu dovedie až k staršiemu kempu na úpätí Lent Hills. Dnešný deň je vynikajúcou príležitosťou na aklimatizáciu a preto poobede vystúpime na severný svah do výšky 4400 až 4500 mnm. Žiadni turisti a Kilimandžáro je ako keby prenajaté iba pre nás. Dnešný deň a poloha nášho kempu je úžasným zážitkom. Zároveň pre skutočne zdatných a dobre aklimatizovaných turistov je možnosť zdolať Shira peak – jeden z ďalších vrcholov Kilimandžára. Aj táto možnosť je zakomponovaná v našej cene. Ak na to budete mať, tak idete! Večer si vychutnáme nádherné výhľady na najväčšie ľadovce Kilimandžára, ktoré vidieť najlepšie práve z tejto strany.
Rozpis trekingu: Prevýšenie: 3500 m – 4174 m (+ 674m)
Dĺžka treku: 9,7 km
Čas treku: 6 - 7 h (+ poobedný aklimatizačný výstup)
Nocľah: Moir Hut
6. deň:
Po skalistom chodníku pokračujeme na východ a kocháme sa pohľadom na ľadovec Northern Icefield, ktorý neuvidí 99% trekerov na Kilimandžáre. Dnes je zrejme najnáročnejší deň treku a my stúpame až po križovatku, ktorá mieri smerom na Kibo. Tu sa vydávame na juhovýchod k Lava Tower, kde chceme obedovať vo výške 4600 m. Vyrazili sme ráno okolo 7.00 a na Lava Tower prichádzame okolo 12:00. Výstup nie je technicky náročný, ale výšku už každý z nás cíti a ideme pomaličky krok za krokom. Hore na Lava Tower postavíme náš veľký expedičný stan, ktorý nás chráni proti nepriazni počasia, ktoré je v týchto výškach drsnejšie. Na Lava tower zvykne už snežiť. Naobedujeme sa, dáme si teplú polievku, ryžu, teplý čaj. Doplníme tekutiny a zohrejeme sa. „Kúsok“ za Lava Tower nás chodník dovedie na Arrow Glacier vo výške 4880m.n.m. Následne nastáva technicky ťažší zostup, ktorý je však nádherný a my začíname klesať do Barranco kempu vo výške 3950m.n.m. Tu prespíme. Dnešný deň bol veľmi náročný, no opäť absolútne iný s množstvom krásnych výhľadov. Po dvoch tvrdých aklimatizačných dňoch je našim trikom oddych (opäť aj tu máme zlepšenia).
Rozpis trekingu: Prevýšenie: 4174 m - 4600 - 3960 m ( - 214m)
Dĺžka treku: 10,1 km
Čas treku: 8 h
Nocľah: Barranco Camp
7. deň:
Budíme sa v prenádhernom prostredí kempu. Na jednej strane hlboké údolie s nedozernou savanou a rannými svetielkami z mestečka Moshi, na druhej strane vysokánska stena Baranco. Všade lobelie (Lobelia deckenii) a nádherné „palmové lesy“ Stromových starčekov (Dendrosenecio Kilimanjari), z ktorých niektoré majú až 500 rokov a sú vysoké až 6 metrov. Dámy si môžu namaľovať pery červeným rúžom, budeme totižto stúpať okolo Kissing stone, skaly, ktorá trčí do cesty a vy, keď prechádzate okolo, ju musíte poriadne oblapiť. Naše dámy tu môžu nechať odtlačok svojich pier, ktorý určite povzbudí ďalších trekerov. Do kempu Karanga zostúpime okolo obeda a naši kuchári nás vítajú čerstvým avokádovým šalátom. Avokáda natrhali včera ráno v úrodnom podhorí Kilimandžára a čerstvé jedlo nám vyniesli až sem hore do výšky 4035 m. Už sme spali v 4200, obedovali v 4600 m, a tak výška 4035 m je pre nás nízka, prijateľná. S čerstvou stravou a nádherným výhľadom na Kibo nám energia prúdi do žíl a my sme opäť sami sebou. Kemp Karanga mnohí vypustia, aby ušetrili deň za ktorý sa platí poplatok národnému parku- no to je opäť veľká chyba. My ju neurobíme a pred výstupom do Base campu si poriadne oddýchneme a naberieme sily.
Rozpis trekingu: Prevýšenie: 3960 m – 4035 m (+ 75m)
Dĺžka treku: 5 km
Čas treku: 4 h
Nocľah: Karanga Valley Camp
8. deň:
Z kempu v Karanga Valley odchádzame, aby sme sa napojili na chodník Mweka Trail. Týmto sme ukončili Južný okruh, ktorý poskytuje rôzne pohľady na vrchol. Ani jeden deň nebol rovnaký. Zložíme sa v Barafu kempe, tu stretávame ostatných trekerov, kde väčšina chodí po okolí ako mátohy. My sa smejeme a tešíme sa. Na obed máme karbohydráty, skontrolujeme si vrcholovú výstroj, kyslíkové bomby a ideme si na chvíľu ľahnúť, aby sme boli pripravení na záverečný výstup. Z tohto miesta je možné vidieť dva vrcholy Kilimandžára - Mawenzi a Kibo a tak fotíme a fotíme.
Rozpis trekingu: Prevýšenie: 4035 m – 4640 m (+ 605m)
Dĺžka treku: 4 km
Čas treku: 4 h
Nocľah: Barafu Camp
9. deň:
Výstup začína veľmi skoro, okolo polnoci, nakoľko dnešný trek bude trvať 10-14 hodín. Taktiež sa vyhneme hmle, ktorá zahaľuje vrchol v neskorších doobedňajších hodinách a sneh bude ešte zmrznutý a tak sa ide lepšie. Obrovským trikom CK je tzv. 1+1 čiže na jedného klienta platíme jedného horského vodcu. Toto je ďalšia drobná časť do skladačky „úspešný výstup na Kilimandžáro.“ Nie všetky triky prezradíme =)
Výstup 1100 výškových metrov na úseku 4,5km nám zaberie 6-7 hodín. Fyzicky, ale hlavne psychicky najnáročnejšia je časť stúpajúca na Stella Point na okraji krátera (5735m.n.m.). Za dobrého počasia sa práve tu naskytá jeden z najkrajších východov slnka. Po dosiahnutí najvyššieho vrcholu Afriky – Uhuru peak, 5895m.n.m. si užijeme tento moment a nádherné ľadovce na vrchole. Čím sme lepšie aklimatizovaní, tým si viac vrchol užívame! Po krátkom pobyte na vrchole začneme 13.5 km zostup do kempu Mweka (3100m.n.m.). Zastavíme sa v Base campe, kde si oddýchneme v našich stanoch (naša výprava má rezervované najlepšie miesta), dostaneme zaslúžený obed a takto posilnení zbiehame dole. Každých 100 metrov sa nám dýcha lepšie a lepšie a cesta dole je prekvapujúco rýchla. Sme unavení, ale šťastní.
Rozpis výstupu: Prevýšenie: 4640 m - 5895 m (+1255 m)
Dĺžka treku: 5.0 km (+ zostup 13.5 km)
Čas treku: 7,5 h (so zostupom 10-14 h)
Nocľah: Mweka Camp
10. deň:
Záverečných 1500 výškových metrov prejdeme v teple cez pralesný chodník na bránu Mweka, kde nás už čaká náš šofér. Lúčime sa s našimi nosičmi a sprievodcami, ktorí pre nás urobili naozaj veľa. CK je v KPAP a tak majú lepšiu výstroj než iní, lepšie topánky, sú lepšie platení ako ostatní a CK horskí sprievodcovia zdieľajú našu filozofiu zážitku a to, že chceme na vrchol dostať každého. Po Kilimandžáro - CK route vyšiel na vrchol aj brat Ľuboša Fellnera, ktorý to rok predtým musel kvôli problémom s výškou vzdať tesne pod vrcholom. Teraz na vrchole tancoval a fotil sa v stojke na hlave = bol perfektne aklimatizovaný.
Dobré meno si chceme tu na Kilimandžáre udržať a teraz je to náš kopec, hora celej našej partie.
Nosiči nám naložia batožinu (tento TOP servis nám bude chýbať) a s fľaškou piva Kilimanjaro a čerstvou kávou z Kilimandžára sa vezieme späť do Arushe. Dostávame diplomy o pokorení Uhuru, najvyššieho bodu Afriky. Kyslík v našich žilách pôsobí ako droga a my musíme niečo robiť a tak ideme na jednu super večeru a skutočne si užívame život.
Rozpis trekingu: Prevýšenie: 3100 m – 1640 m
Dĺžka treku: 10 km
Čas treku: 2,5 h
Nocľah: hotel v meste Arusha
11. deň:
Safari dobrodružstvo začína, aj keď to už nebude vyzerať ako vo filme Hatari!. opustíme Arushu a pomedzi kávové plantáže sa dostaneme z dažďového príkrovu hory Meru. Tá drží oblaky, ktoré spôsobujú častejšie dažde a táto oblasť je tak úrodnejšia. Krajina sa rázom zmení a z lesa eukalyptov a kávovníkov sa stane savana s porastom akácií. Tu už uvidíme viacero dedín pôvodného obyvateľstva regiónu – Masajov. Tí si krajinu delia s ďalšími kmeňmi, ako sú napríklad Chagga. Tí už však nežijú tak tradičný život, ako títo hrdí pastieri oblečení často v károvaných a farebných látkach. Krajina sa zmenila a my sa blížime do oblasti, ktorá je obľúbená medzi divou africkou faunou ako miesto, kde je takmer celoročný zdroj vody. Na konci obdobia sucha sa sem sťahuje zver zo širokého okolia k poslednej tečúcej rieke východne od Priekopovej prepadliny a západne od Masai steppe. Na tomto mieste vznikol v roku 1970 národný park Tarangire, ktorý chráni toto vzácne miesto. Počas celého roka sa tu zdržiava veľké množstvo zvierat, ale ako krajina a napájadlá vysychajú v okolí, zvieratá sa sem sťahujú a park sa zahusťuje. Celoročne tu však nájdete veľké množstvo slonov, rôznych druhov antilop a gaziel, zebry, žirafy, levy, leopardy, gepardy, byvoly a mnoho ďalších. Vzácnosťou sú psy hyenovité a gerenuky – žirafie antilopy. V rieke žije početná komunita hrochov a krokodílov a na stromoch sa preháňajú mačiaky a paviány. Levy sa tu často vyvaľujú na stromoch a množstvo vtákov sem láka ornitológov z celého sveta. Žije ich tu viac ako 550 druhov. Vďaka vode sa tu odohráva aj malá migrácia, kedy do oblasti za vodou prichádza niekoľko tisícov pakoní a zebier. Aj samotná krajina je tu unikátna. Savana popretkávaná kríkmi a nižšími stromami je na väčšine územia doplnená fascinujúcimi baobabmi. Obrovské stromy, ktoré akoby mali korene nad zemou a boli otočené dolu hlavou, sú ikonou tohto parku. Na niektorých miestach ich je toľko, až tvoria akýsi prapodivný les mohutných kmeňov a ešte zvláštnejších konárov. Ich drevo nie je tvrdé, ale skôr špongiovité a strom si v tomto mäkkom materiály uchováva vodu na obdobie sucha. Slony s obľubou v období s chabou potravou ohrýzajú kôru a baobaby tak majú často dokaličené a zjazvené kmene. Rýchlo sa však rany zahoja a strom žije ďalej. Obed formou pikniku si doprajeme s výhľadom na rieku Tarangire, ktorá dala meno oblasti aj samotnému parku. Vrátime sa na hlavnú, asfaltovú cestu a presunieme sa savanou do mestečka Mto Wa Mbu. Znamená to „Miesto komárov“, my však cez toto mestečko len prejdeme. Pri ceste ochutnáme červené banány, ktoré tu rastú celoročne a Mto Wa Mbu je nimi známe. Za mestom je vstup do parku Manyara s rovnomenným jazerom, ktoré sezónne obývajú kŕdle plameniakov. Jazero leží na úpätí strmého zrázu Priekopovej prepadliny. Budeme prudko stúpať až sa dostaneme na náhornú planinu. Pozvoľna stúpame až do mesta Karatu, ktoré je posledným pred bránou do ďalšieho prírodného zázraku – krátera Ngorongoro. Toto divadlo nás čaká zajtra.
12. deň:
Skoro ráno nasadneme do safari auta s otvárateľnou strechou a po pár minútach prídeme na bránu chráneného územia Ngorongoro (UNESCO od 1979). Celá oblasť rezervácie s rozlohou 8.292km2 priamo nadväzuje na ďalšie chránené územia a národný park Serengeti, ktorý leží ďalej na západ. Ngorongoro conservation area (NCA) bolo zriadené ako pokusný projekt na sledovanie negatívneho vplyvu pastierskych kmeňov na divú prírodu. V čase zápisu na zoznam UNESCO v celom chránenom území žilo viac ako 20 tisíc masajov s 275 tisíc kusmi dobytka. Na vzniku projektu sa podieľal nemecký prírodovedec Bernhard Grzimek so svojim synom Michaelom. Obaja strávili množstvo času pozorovaním prírody a tvorením systému ochrany celej oblasti Serengeti a Ngorongoro. Michaelovi sa stala osudnou pravdepodobne zrážka jeho prieskumného lietadla so supom nad kráterom. Zahynul pri tomto nešťastí a na okraji krátera má spravený pamätník. Po oboch ostal unikátny dokumentárny film Serengeti shall not die, u nás preložený ako Raj divokých zvierat, ktorý získal prestížne medzinárodné ocenenia, vrátane slávneho Oscara. Filozofia pokojného spolunažívania masajov, divých zvierat a v modernej dobe turistov je kľúčovým cieľom tohto chráneného územia. Z dolnej brány vystúpime po kľukatej a bahnitej ceste na okraj krátera. Južná a východná strana krátera je porastená hustým lesom, kadiaľ vedú chodníky slonov a byvolov. Do skaly sú tu na viacerých miestach sloními klami vyrýpané diery, ktoré sú pozostatkom dolovania minerálov, ktoré pomáhajú slonom v neutralizácii žalúdka. Po 20 minútach jazdy sa ocitáme na vyhliadke do krátera. Jedinečný pohľad, ktorý Vás dostane. Pozeráte do útrob bývalej sopky, ktorá sa po erupcii prepadla sama do seba a zanechala tak jedinú neporušenú kalderu takýchto rozmerov na svete, ktorá nie je zaliata vodou. Dno krátera zaberá plochu približne 620km2 a žije tu viac ako 25 tisíc kusov veľkej zveri. Z vyhliadku sa prevezieme po okraji krátera k jednej z dvoch ciest, ktorými sa dá na dno dostať. Priemerný rozdiel vo výške medzi okrajom a dnom je 610 metrov, ktoré našim autom prekonáme, zatiaľ čo sa budeme kochať cez otvorenú strechu výhľadmi. Ocitáme sa na dne jedného z najdokonalejších divadiel prírody. Nech sa pozriete kamkoľvek, obklopuje Vás kulisa okraja krátera a takmer dokonalá rovina pripomína rozľahlé pláne susedného národného parku Serengeti (UNESCO od 1981). Okrem obrovského množstva kopytníkov sa tu nachádza aj najväčšia koncentrácia levov na svete a jedna z najväčších, ak nie najväčšia koncentrácia šeliem vôbec. Okrem levov, ktorých tu momentálne žije viac ako 50 kusov, tu žije aj viac ako 300 hyen škvrnitých, množstvo šakalov, karakalov a servalov a ďalších menších šeliem. Kráter je pre zver dokonalým miestom na život. Bylinožravce majú dostatok pastvy po celý rok a tak aj šelmy majú svoj pravidelný prídel. Práve preto sú levy, ktoré žijú na dne krátera pomerne väčšie ako ich bratranci a sesternice za okrajom. Vo vnútri krátera žijú takmer všetky atraktívne zvieratá východoafrickej savany. Chýba tu žirafa, krokodíl a pes hyenovitý. Tie však v hojných počtoch žijú za okrajom kaldery. Zvieratá žijúce na dne nemajú v podstate dôvod kráter opúšťať. Podmienky tu majú dobré a tak nehľadajú iné možnosti. Je iba zopár druhov, ktoré migrujú cez hranu. V podstate je to Veľká päťka. Na dne žijú staré slonie samce, ktoré sem prichádzajú na zaslúžený odpočinok. Samice s mláďatami dolu neschádzajú a ak, tak len výnimočne. Nosorožcov žije na dne približne 55 a sú to poväčšine samice s mladými. Samce si chodia hore-dolu. Byvolie chodníčky sme mali možnosť vidieť cestou pralesom z dolnej brány a rovnaké majú aj z vnútornej strany okraja krátera. Levy často stretávame na ceste, ktorá vedie po okraji. Tieto sa snažia schádzať dolu, ale väčšie a silnejšie kráterové levy im neumožňujú sa tu usadiť a ostáva im život na okraji. Leopardy majú radi lesnaté oblasti a tak na dne nemajú okrem lesa Lerai veľa príležitostí. Aj napriek tomu sú pozorované, ako schádzajú a vychádzajú z dna do lesa na okraji. Toto všetko sú detaily, ktoré z nášho safari v Ngorongoro spravia dokonalý zážitok. Nikto Vám nezaručí aké zvieratá a za akých okolností uvidíte, na tomto mieste však máte vysokú šancu zažiť za jeden deň unikátne safari. Na sklonku dňa musia všetci návštevníci kráter opustiť a rovnako ako byvoly, stiahnuť sa na okraj krátera, alebo až zaň. Pred západom slnka musíme spraviť tak aj my a tak sa vrátime do našej lodge so zážitkami, na aké sme sa dlho tešili.
13. deň:
S východom slnka si pochutnáme na raňajkách a pokojne sa zbalíme a nasadneme do auta. Cestou z Karatu sa ešte budeme obzerať, či uvidíme kalderu Ngorongoro čistú alebo v hmle, ktorá je tu pomerne častá. Život na uliciach tu plynie od východu slnka do večerných hodín. Ráno sa ľudia a ich zvieratá presúvajú za prácou alebo nákupmi a my tak uvidíme krásny africký život. Zastavíme sa v niektorom z obchodov, kde si môžete obzrieť alebo kúpiť suveníry, ktoré Vám doma pripomenú tieto nádherné zážitky. Niektoré obchody pripomínajú skôr galériu a drevené sochy alebo obrazy sú tu skutočné umelecké diela. Z okraja Priekopovej prepadliny budeme opäť schádzať dolu. Cestou zastavíme pri obrovskom baobabe, o ktorom sa hovorí, že má viac ako 1500 rokov. Je tu aj vyhliadka na jazero Manyara a ďalej zaň až do parku Tarangire, kde sme pred dvomi dňami naháňali antilopy a slony. V meste Mto Wa Mbu opäť zastaneme na červené banány a na kávičku v pojazdnom stánku Cafe Kabisa, ktoré sa už stáva legendou. Vynikajúca kávička od mladého lokálneho baristu menom Yohana, ktorá na tomto mieste chutí ešte lepšie a stojí za každý šiling. Veríme, že sa mu bude dariť aj naďalej a my si ju budeme môcť dopriať pri každej našej ceste okolo. Vraciame sa rovnakou cestou a pár kilometrov pred križovatkou Makuyuni sa zastavíme a z cesty pozrieme na obrovskú dedinu masajského „kráľa“. Je jedným z najbohatších masajov vôbec a je aj jedným z najvplyvnejších. Preto mu aj hovoria „kráľ“, aj keď tento titul v rámci kmeňa neexistuje. V jeho dedine sú desiatky domov s desiatkami jeho manželiek a dnes už možno aj vyše stovkou vlastných detí. Na toto množstvo detí tu majú vlastnú školu a vlastný kostol. Dedina, ktorá je takmer malým mestečkom. Tu zároveň vstupujeme do migračného koridoru z plání okolo mesta Engaruka do Tarangire, ktorý využívajú zvieratá pri svojich cestách za vodou a pastvou. Majte či na stopkách, aj tu môžete ešte vidieť slony, žirafy, zebry a pakone. Odbočíme doľava a smerujeme do Arushe. Pomaly sa lúčime s baobabmi a o pár desiatok kilometrov sa krajina začne opäť trošku zelenať a tak vieme, že sa blíži oblasť kávových plantáží. Pokiaľ nám vyjde čas a bude otvorená predajňa, zastavíme sa na jednej z nich a kúpime domov suvenír v podobe 100% arabiky čerstvo opraženej priamo na farme. Prídeme na medzinárodné letisko Kilimandžáro, ktoré leží pod najvyššou horou Afriky. Ak nám počasie bude priať, budeme sa kochať výhľadom na jeho ľadovú špičku. Odovzdáme batožinu, zoberieme svoje palubenky a odlietame po úžasnom dobrodružstve domov. Plní dojmov budeme spomínať na Kilimandžáro a jedinečné safari. Kwaheri Tanzania.
14. deň:
Prílet domov, zvítanie sa s rodinou a priateľmi a rozprávanie zážitkov.
